Dobrý deň. Dovoľte, aby som sa Vám v krátkosti predstavil. Volám sa Ľuboš a pochádzam z okolia Trnavy. Už od detstva je mojou záľubou, vášňou, koníčkom, alebo ako to nazvať chovateľstvo, príroda a všetko čo s ňou súvisí. Keďže pochádzam z dediny, k týmto veciam som nemal ďaleko. Ako desať ročný som mal svojich prvých poštových holubov, daroval mi ich otcov kamarát z detstva, neskôr aj môj kamarát a blízky priateľ, vášnivý chovateľ a milovník poštových holubov Ernest Žák, ktorý nás náhle a nečakane opustil začiatkom tohto roka t.j. (2012), ČESŤ JEHO PAMIATKE. Ako som spomínal, začal som v skorom detstve, tešil som sa z každého mláďaťa, či z každého nového holuba, ako dieťa. Otec mi na povale po prosíkaní postavil holubník, ktorý mám dodnes. Ako dieťa som skúšal závodiť, samozrejme pod mojím priateľom, ujom a učiteľom Ernestom, aj keď bez dákych úspechov, ale ako dieťa som bol rád, ak sa mi holub vrátil čo i len o týždeň, hlavne, že bol doma. Potom prišla druhá etapa života, stredná škola, vojna, práca v zahraničí a chovateľstvo zostalo bokom, i keď nie tak celkom. Vždy som doma niečo choval, aj keď som bol v zahraničí, starali sa mi o zverencov rodičia, no neboli to holuby, ale poväčšine drobné exoty, papagáje a podobne. Na tých som tiež nezanevrel, hoci v menšom množstve, ale chovám. A teraz prichádza tretia etapa. Ako sa vraví, ten kto raz v detstve holuby choval, raz sa k tomu vráti... a ja potvrdzujem, že je to tak. Asi tri roky ma Ernest nahováral, aby som začal chovať a závodiť a ja som stále len váhal. Jedného dňa koncom roku 2011 som si povedal, že idem do toho. Začal som so zháňaním holubov, keďže už bola jeseň, tak so staršími chovnými, ktorých mám vo voliere. S kvalitnejšími jedincami mi pomáhal Ernest, začo mu vďačím a týchto holubov si budem strážiť. Dohodli sme sa, že prvý rok sa nebudem nahlasovať do klubu, nakoľko som nemal s akými holubmi pretekať, tak že si počkám, kým si na jar odchovám vlastných pretekárov a na jeseň začnem s nimi skúšať pretekať pod jeho menom. Tešil som sa, veľké plány a ešte väčšie odhodlanie byť v tom dobrý. Mal som z toho radosť ja a čo ma viac tešilo, že ujo Ero sa z toho tešil so mnou, bez zaváhania mi radil pri liečbe holubov, pomáhal zháňať dobrých chovných holubov, čo i len najmenší problém, po telefonáte bol o chvíľu u mňa a pomohol. Taktiež mu vďačím za ľudí, ktorí sú jeho priatelia, chovatelia a zoznámil ma s nimi, lebo viem, že teraz keď nás opustil a ja som sa rozhodol hlavne pre neho a s úcty k nemu v tomto krásnom koníčku a záľube pokračovať, viem, že neraz budem ich pomoc potrebovať a verím, že oni mi pomôžu, sú to predsa jeho kamaráti a viem, že budú chcieť, aby to pokračovalo, preto im vopred ďakujem. Letu zdar.. 11. 1. 2012
